padám naprieč hlboko prázdnym svetom
naťahujem dlane za vzdialeným svetlom
pevne stískam vzduch do poloprázdnych rúk
počujem krehkosť, akú môže mať len zvuk
môj pohľad na slnko viečkami zastretý
je oranžová hmla a za ňou už len ty
som oslepená prázdnom, ktoré bývalo zmyslom
a snom a túžbou
nepochopeným smútkom
rozum kradne ilúzie
tak povedome cudzie
dobíjam sa dovnútra, no vlastne idem von
oranžová hmla a za ňou už len on
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára